Poloha

Obec Vlača leží na južnom úpätí Nízkych Beskýd, vo východnej časti doliny strednej Tople pri jej pravom brehu, v nadmorskej výške okolo 200 m.n.m. Najnižšia nadmorská výška je na brehu rieky Topľa a je to 160m.n.m. Najvyšší bod vlačianskeho chotára je na kopci zvanom Pašeky a má 252m.n.m. Obec leží na 49,7° severnej zemepisnej šírky a na 21,3° východnej zemepisnej dĺžky. Celý chotár odvodňuje rieka Topľa s prítokmi potokov Vlačiansky a Babiansky. Obec susedí s dedinami Ďurďoš, Babie, Medzianky a s mestom Hanušovce nad Topľou.

Geologické pomery

Rovinný až mierne zvlnený povrch odlesneného chotára tvoria prevažne štvrtohorné náplavy Tople a svahové hliny. Členitosť povrchu, strmosť a výška svahov podmienili hrúbku svahových uloženín od niekoľkých centimetrov do metrov. Výnimku tvorí miesto, ktoré sa nazýva Koža dražka, kde sa nachádza zvláštna aj navonok prenikajúca zemina červenej farby. Iné podobné miesto sa už v celom chotári nevyskytuje. Je tu badateľný výskyt železitých prvkov. Trocha vyššie na západ od tohoto miesta v nadmorskej výške asi 200 m.n.m. sa nachádza lom vápenitého pieskovca, ktorý sa v minulosti používal ako stavebný kameň a štiepny materiál pri výstavbe ciest. Toto miesto je dodnes nazývané Baňa, je už opustené, zarastené prevažne borovicovým porastom a kameň sa tu už dávno neťaží. Náplavové uloženiny rieky budujú výplň doliny Tople. Výrazné náplavy možno pozorovať aj na brehoch po celom jej toku od Babianskeho potoka až po územie pri osade Grodzin. Z týchto miest ťažili piesok miestni obyvatelia, ako aj široké okolie na stavebné účely. Dnes sú už zásoby piesku a štrku vyčerpané.

Rastliny a živočíchy

Rastliny

Brehy rieky Tople sú porastené rôznymi druhmi vŕb- vŕba biela a vŕba krehká. V dosť početnom množstve tu rastie aj jelša- jelša lepkavá a jelša šedá. Tiež je tu porast topoľa, bazy, agáta a iných krovín. V oblasti obce Vlača vyniká na údolnej nive Tople porast ostrice srstnatej. Celá západná časť chotára od severu na juh je pokrytá lesným porastom, kde rastie hrab obyčajný, buk lesný, ale môžeme tu nájsť dub, brezu, javor, jaseň, či ihličnaté dreviny ako smrek, borovica, jedľa, či červený smrek. Vyskytujú sa tu aj divo rastúce kry, ako sú lieska obyčajná ,drieň, ktorý sa dostal aj do erbu obce, trnka, hloh, baza čierna,ostružina krovitá, borievka obyčajná, malina, šípky. Na lúkach, poliach a pasienkoch možno nájsť fialku, podbeľ, sedmokrásku, svíb drieňový, orlíček obyčajný, ľuľkovec, nevädzu, prasličku roľnú, kostihoj. Na trávnatých porastoch rastie reznačka laločnatá, psiarka lúčna, ďatelina, mätonoh trváci, púpava lekárska, skorocel, lipnica.

Živočíchy

V chotári obce sú pomerne dosť zastúpené aj živočíchy. Žijú tu v lesoch, na pasienkoch, vo vode a v jej okolí ako aj pri ľudských obydliach.

V lesnom spoločenstve žijú tieto druhy: sovy, ďatle, sýkorky, drozd, straka, dudok, stehlík, prepelica, jastrab, vlha, škorec. Z plazov a obojživelníkov tu nájdeme hada, užovku, jaštericu, salamandru škvrnitú, ropuchu, skokana. V lesnej pôde žijú aj červy, mäkkýše, roztoče, pavúky, mravce a iný hmyz. Pozorovať tu môžeme aj rôzne druhy motýľov. Z cicavcov tu žijú: zajac poľný, líška, srna, kuna, jeleň, diviak, veverička, lasica, tchor, jazvec a v minulosti sa tu v zime zatúlal aj vlk. V spoločenstve polí a lúk je známy škovránok, trasochvost, bažant, jarabica, hraboš poľný, myš. Z hmyzu je známy aj svrček poľný. V brehových porastoch Tople žije slávik, kačica divá, rybárik obyčajný a iné vtáky. Z hmyzu sú to potočníky, vážky, komáre. Z obojživelníkov rosnička zelená, ropucha a skokany. Vo vodách Tople žijú kapor, šťuka, mrena, podustva, jalec, belička a iné. V spoločenstve ľudských sídel je významnou skupinou vtáctvo. Medzi inými sa tu vyskytujú najmä belorítka obyčajná, sova obyčajná, plamienka driemavá, netopier, lastovička, vrabec, kuvik obyčajný. V obci, na vyšnom konci, hniezdi aj bocian biely. V roku 2018 boli pod obcou na brehoch Tople pozorované stopy po bobrovi riečnom, avšak bez hrádze

Názov obce

Vlača je prvýkrát pomenovaná v listine z roku 1349. Jednotlivé dostupné historické názvy neposkytujú jednoznačné vysvetlenie pôvodu pomenovania obce. Predpokladá sa však, že Vlača bolo pôvodne osobné meno, alebo je tu iný názor, že obec dostala pomenovanie podľa toku rieky Topľa, ktorá tu v blízkosti obce pomaly tečie, vlečie sa a vytvára meandre. Cez celé stáročia sa názov obce menil podľa toho, v akom jazyku bola napísaná listina. V rokoch 1906-1919 bol názov obce Balázsi, čo je dôsledkom tvrdého pomaďarčovania.

Toto sú názvy obce počas stáročí, ktoré sa objavovali v písomných prameňoch v rôznych podobách:

1349- Laachafalua                        1427- Lacha                             1449- Lacza

1460- Lacha                                  1495- Lavcha                           1496- Laccha

1600- Vllacsa                                1773- Vlacsa                            1786- Wlacscha

1808- Vlača                                   1906- Balázsi                           1920- Vlača

Chotár obce

Celý chotár obce sa rozprestiera na 425 hektároch.

Pomenovania jednotlivých chotárnych častí obrábanej pôdy:

Vapeniky, Žimna studňa, Pod uboču, Nad čolom, Kucik, Pod čolom, Blacina, Pod Kožu dražku, Na prutku, Lany, Krive, Pod zvežliskami, Na hentym boku, Rovne, Zahumne, Pod valalom, Grodzin, Pri brodze, Pod straňu, Na doloch, Na lazoch, Pomerky vyšne, Pomerky nižne, Popričky, Brežinky, Pod vinicami, Pelechata, Na ortašu, Nove pašeky, Stare pašeky, Na hurke, Na kuce.

Pomenovanie lesov

Úboč, Drindžina, Bednarova, Hrun, Čirvig, Lešik, Koža dražka, Feľomačina, Straň, Nireš a niektorí občania mali svoj les aj za riekou Topľa, smerom na Hanušovce v lokalite Bogdanka, ako aj v blízkosti obce Babie v lese zvanom Ščomb.