Gréckokatolícka cirkev

Vo Vlači boli v známej histórii najviac zastúpení veriaci gréckokatolíckeho vierovyznania. Obec sa môže pochváliť aj najstarším murovaným chrámom zo všetkých okolitých obcí východného obradu. Chrám bol postavený už v roku 1681. Pôvodná stavba bola v roku 1908 prestavaná, pričom sa použili aj zvyšky materiálu z predošlého chrámu.

Zachovali sa tri inventáre farnosti Ďurďoš, do ktorej patrí chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Vlači. Ide o inventáre z rokov 1851, 1860 a 1881. V poslednom z nich sa spomína oprava interiéru cerkvi v roku 1879. Z tohto obdobia sa v chráme dodnes nachádza drevená socha Panny Márie s dieťaťom Ježišom.

Ďalšia významná generálna oprava chrámu sa uskutočnila v roku 1926, keď bol chrám požehnaný biskupom Njaradým. Inventár z roku 1945 spomína maľby nástenných obrazov od prešovského maliara Mikuláša Jordána.

Vo veži chrámu sa nachádzajú dva zvony. Väčší zvon má priemer pri ústí 665 mm, hĺbku vnútrajška 480 mm a bol odliaty prešovskou zvonolejárňou v roku 1926. Menší zvon má priemer 575 mm, hĺbku vnútrajška 405 mm a uliala ho zvonolejáreň Jána Gedeona v Prešove v roku 1932.

Rozsiahlejšou opravou prešiel chrám aj v roku 1980. Bola pristavaná sakristia z južnej strany, opravená fasáda s novým brizolitom, vymaľovaný interiér, pôvodné stoličky boli nahradené novými drevenými lavicami a obnovený bol aj náter plechovej strechy.

Najväčšia známa rekonštrukcia chrámu sa uskutočnila v rokoch 2007 – 2008. V interiéri bol inštalovaný nový prestol – oltár, zrealizované nové izolácie a položené nové podlahy. Zmenenú podobu nadobudol aj žertveník. Chrám získal nové dubové lavice, kompletne bola vymenená elektroinštalácia a realizovaná nová výmaľba stien. Vyhotovené boli nové bohoslužobné predmety a osadené dubové okná. Interiér doplnil ikonostas, ktorý zhotovili ukrajinskí majstri rezbári v rokoch 2007 – 2008.

Exteriér chrámu dostal novú omietku a akrilovú fasádnu farbu. Bola vykonaná vonkajšia izolácia obvodových múrov a odvedenie dažďovej vody. Úplne vymenená bola drevená strešná konštrukcia a realizované nové plechové krytie. Veža bola podmurovaná približne o dva metre a kupola získala nový cibuľovitý tvar. Do veže boli na novej drevenej konštrukcii osadené dva elektrifikované zvony.

Zrekonštruovaný chrám posvätil a požehnal dňa 18. júla 2008 arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Počet gréckokatolíckych veriacich sa v priebehu rokov menil. Najnižší počet bol zaznamenaný v roku 1891, keď obec mala 75 veriacich. Najviac ich bolo v rokoch 1948 a 1978, a to 140 veriacich. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa ku gréckokatolíckej cirkvi vo Vlači hlásilo 102 veriacich. Z obce pochádza gréckokatolícky kňaz o. Jozef Gača.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV)

Vlača spočiatku patrila ako dcérocirkev – fília do matkocirkvi v Chmeľove, čo je uvedené už v roku 1787. Evanjelický cirkevný zbor v Chmeľove vznikol už v roku 1545 zásluhou rodu Fejérváryovcov.

Z dostupných historických dokumentov sa nedá presne určiť, v ktorom roku sa vo Vlači objavila prvá evanjelická rodina. Najstarší konkrétny zápis pochádza z krstnej matriky uložen ej v Štátnom oblastnom archíve v Prešove. Dňa 28. júla 1810 sa Andrejovi Kmetzovi a jeho manželke Anne, rodenej Kontrovej, narodila dcéra Mária.

V roku 1884 už Vlača patrila pod matkocirkev Hanušovce nad Topľou. Evanjelickí veriaci si v roku 1927 postavili na pozemku rodiny Kmetzovcov zvonicu. Pôvodná zvonica bola z dubového dreva, no v roku 1970 bola prestavaná na železnú konštrukciu s oplechovaním. V súčasnosti sú jej obvodové steny opláštené hliníkovými tabuľami.

V roku 2022 bol vo zvonici elektrifikovaný zvon, ktorý pochádza z roku 1927. Na zvone je nápis:
„Uliaty som pre vlačanských evanjelikov augsburského vyznania za času hanušovského farára Ladislava Klausera a hanušovského kurátora Andreja Kmetza. Živého volám k pobožnosti, mŕtveho sprevádzam do večnosti.“
Zvon uliala prešovská zvonolejáreň.

V súčasnosti patrí fília Vlača do matkocirkvi Hanušovce nad Topľou a má 31 veriacich. Presbyterom a kurátorom je Jozef Biroš a kurátorkou Anna Birošová. Na veľké cirkevné sviatky sa služby Božie konajú v sále Obecného úradu vo Vlači. Viacerí veriaci sa pravidelne zúčastňujú aj biblických hodín v neďalekých Petrovciach.

Rímskokatolícka cirkev

Obec Vlača patrila od samotného vzniku farnosti Hanušovce nad Topľou k rímskokatolíckej cirkvi. Schematizmus Košického biskupstva z roku 1826 uvádza vo Vlači 18 rímskokatolíckych veriacich. Najnižší počet bol zaznamenaný v rokoch 1828 a 1908, keď obec mala len 2 až 3 veriacich tohto vyznania.

Rímskokatolícki veriaci z Vlače navštevovali kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou až do 28. septembra 1997, keď bol v susednej obci Babie konsekrovaný Kostol Všetkých svätých košickým arcibiskupom a metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom. Hanušovským farárom bol v tom čase o. Ján Švec-Bilý.

Myšlienka výstavby kostola v Babí vznikla vďaka aktivite Juraja Ivana, Michala Marcinka z Babia a Jána Hermanovského z Vlače. Kostol bol postavený v priebehu dvoch rokov, čo bolo možné len vďaka výraznej podpore miestnych veriacich, ktorí za účelom finančných zbierok navštívili množstvo farností Košickej arcidiecézy.

Kostol je zasvätený Všetkým svätým, čo znázorňuje aj maľba maliara Milkoviča nad hlavným oltárom. Zobrazení sú na nej svätci slovenského pôvodu alebo tí, ktorí pôsobili na území Slovenska: sv. Cyril a Metod, sv. Gorazd, sv. Bystrík, sv. Andrej Svorad, sv. Benedikt, sv. Alžbeta Uhorská, traja košickí mučeníci, blahoslavená sestra Zdenka, biskup Ján Vojtaššák a blahoslavený Peter Pavol Gojdič.

Z Vlače pochádzajú dvaja rímskokatolícki kňazi: o. ThDr. Ján Andrej, PhD. a o. Jozef Hermanovský. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1971 sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu hlásilo 20 veriacich, v roku 2011 ich bolo už 77. V súčasnosti žije v obci 75 rímskokatolíckych veriacich.